Dom ľudových tradícíi
Sedliacky dom je národopisná exp.- kult. pamiatka, ktorá bola postavená v r. 1852 = najstarší dom v obci. Murovaný roľnícky dom s vyzdobeným štítom s letopočtom 1852 a stĺpikovým podstienkom pred čelnou i bočnou fasádou. V tomto domčeku sa každoročne koná počas Dní obce výstava starožitností, ktorá je verejnosti pripravená k nahliadnutiu aj počas celého roka. Nachádza sa v ňom expozícia dobového zariadenia, šiat a historických predmetov denného užívania i poľnohospodárskej výroby. Na dvore sa nachádza letná kuchyňka s tradičnou pecou.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol postavený v roku 1788 na staršom základe v klasicistickom slohu ako tolerančný chrám bez veže. Veža bola pristavaná v roku 1928. Raritou je, že kostol je majetkom obce. Okolo kostola sú základy starého pevnostného múru zo 16. - 17. storočia.
Oltár so vstavanou kazateľnicou v Evanjelickom kostole
V interiéri kostola je zaujímavý barokovo-klasicistický oltár so vstavanou kazateľnicou, ktorý je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
"Zabudnutá" baňa
Najviac zdrojov určí začiatok baníctva okolo roku 1680, pravdepodobne na základe údajov Lívia Maderspacha z roku 1877. V skutočnosti ťažba olovených rúd v Ardove už prebiehala oveľa skôr. Najstarším dôkazom tejto činnosti je jedna listina z roku 1320 o rozdelení majetku. Za najjužnejšiu obec gemerského baníckeho územia môžeme považovať Ardovo. V Ardove už v roku 1320 existovali bane na olovenú rudu. Ložiská rúd s obsahom olova a zinku sa v gemerskom regióne nachádzali pri obciach Ardovo a Ochtiná. Rudy sa v Ardove ťažili už aj v stredoveku a zinková ruda sa ako hlušina dávala na haldu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny baníctvo v Ardove zaniklo a už nikdy nebolo obnovené.
Verejnosti nesprístupnená Ardovská jaskyňa
V katastri obce sa nachádza zatiaľ verejnosti neprístupná Ardovská jaskyňa s kvapľovou výzdobou a výskytom vzácnych druhov netopierov. Jaskyňa je chránený prírodný výtvor - súčasť Národného parku Slovenský kras. Dĺžka jaskyne je 1492 m.